Nónius

Teplokrvné plemeno nónius má korene v Maďarsku. Centrom šľachtenia bol žrebčín Mezöhegyesz, založený nemeckým cisárom Jozefom II. v roku 1785. Zakladateľom chovu bol skúšobný žrebec anglo-normandského typu. Jeho potomstvo dedilo dobré úžitkové vlastnosti s vyrovnanou povahou.

V polovici 20. storočia sa krížili s anglickými plnokrvníkom pre zlepšenie jeho exteriérových vlastností. Rozdelil sa na dva typy nóniusov, ľahší a ťažší. V minulosti sa využíval na jazdecké účely, ale podával dobré výkony v záprahu – ťahaní. Má dobré skokové vlastnosti, jeho využitie je možné aj ako jazdecký, alebo rekreačný kôň, na drezúru a do záprahu.

Nónius je dobre stavaný kôň s obdĺžnikovým rámcom, vysoký asi 153 – 165 cm v kohútiku, jeho proporcie svedčia o sile. Hlava býva polooblúkonosá až oblúkonosá, krk je polodlhý, silný, hrudník hlboký. Zadok má sklonený, končatiny krátke, dobre stavané, s výraznými kĺbmi. Chody sa vyznačujú priestrannosťou. Typickým sfarbením sú hnedáci a vraníci. Na Slovensku sa choval v Novom Tekove.

Fotografia: Wikimedia.org, video: Youtube.com